Maria Horska

Vážený pán Fábry!

S veľkým záujmom som si prečítala Váš blog zo 16. novembra s názvom Dobrý Greenpeace a zlé Rusko?,[1] v ktorom vyjadrujete svoj názor na prípad zadržania lode Greenpeace International Arctic Sunrise a jej 30-člennej posádky.

Ako koordinátorku arktickej kampane Greenpeace Slovensko ma veľmi teší, že sa táto téma dostáva do povedomia širšej verejnosti, že sa o nej píšu blogy a vedú diskusie na internete. Na druhej strane takýmto spôsobom niekedy dochádza k dezinterpretácii faktov a skresľovaniu skutočnosti. A práve preto by som rada na Váš blog reagovala.

Vážený pán Fábry, svoj blog uvádzate ako snahu pozrieť sa na celý problém objektívnejšie. Myslím si, že by bolo voči čitateľom korektnejšie, ak by ste – či už v samotnom texte alebo na Vašom profile – uviedli, že pôsobíte ako predseda Slovensko-ruskej spoločnosti. To Vám samozrejme v nijakom prípade neupiera právo na Váš názor, ale čitateľom blogu by to umožnilo vnímať Vaše názory v širších súvislostiach, dovolím si tvrdiť – skutočne objektívnejšie.

Hneď v úvode Vášho blogu uvádzate zavádzajúce informácie o arktickej kampani Greenpeace. Text z nášho webu 10 dôvodov prečo protestovať proti ropnej plošine Gazpromu Prirazlomnaja, z ktorého citujete niekoľko viet, nie je – ako píšete vy – „zdôvodnenie celej arktickej kampane organizácie Greenpeace“, ale len blog nášho kolegu Bena Ayliffa týkajúci sa protestu proti konkrétnej ropnej plošine. Zdôvodnením celej arktickej kampane tento blog v nijakom prípade ani byť nemôže, pretože arktická kampaň Greenpeace nie je namierená proti firme Gazprom, ale proti všetkým firmám, ktoré plánujú ťažiť ropu v Artktíde. Jej dlhodobým cieľom je vyhlásiť Arktídu za chránené územie, kde by platil zákaz ťažby fosílnych palív a priemyselného rybolovu.

Ako píšete ďalej – „Existujú však vážnejšie dôvody, pre ktoré vzniká dojem, že Greenpeace na Slovensku si objekty svojej kritiky vyberá trochu selektívne.“ Sčasti máte naozaj pravdu. Objekty svojej kritiky resp. kampane, na ktorých budeme pracovať si skutočne musíme vyberať selektívne. Jedným z dôvodov je kapacita našej kancelárie na Slovensku. Kampaniam sa v súčasnosti venujeme dvaja, a tak nie je možné pokryť všetky globálne aj lokálne problémy životného prostredia. Ako príklad uvádzate „Global Frackdown Day“. Keďže na Slovensku podľa našich informácií zatiaľ neexistujú potvrdené ložiská bridlicového plynu, ťažbe bridlicového plynu sa momentálne v Greenpeace Slovensko nevenujeme. Väčšie kancelárie Greenpeace vo svete, napríklad kolegovia vo Veľkej Británii, sa však do „Global Frackdown Day“ zapojili.[2] Taktiež napr. kolegovia v Spojených štátoch amerických sa témou frackingu dlhodobo zaoberajú.[3]

Greenpeace je medzinárodná organizácia a venuje sa preto predovšetkým globálnym problémom životného prostredia. Slovenská kancelária je len jednou z viac ako 40 pobočiek Greenpeace na svete, a preto je veľmi zavádzajúce posudzovať globálne aktivity (napr. „Global Frackdown Day“) iba na základe toho, čo urobíme alebo povieme v Greenpeace na Slovensku, prípadne na základe našej slovenskej webovej stránky.

„Takáto ignorácia je dosť zvláštna, lebo slovenský Greenpeace sa výrazne angažuje v iných kampaniach, najmä v uvedenej arktickej kampani, zameranej proti ruským pokusom o ťažbu ropy v Pečorskom mori. Pritom arktická ťažba ropy sa nedotýka Slovenska tak intenzívne ako “fracking”, ktorý určité subjekty chcú zrealizovať i v strednej Európe. … Lenže také čosi zaváňa tendenčnosťou: na jednej strane sa neustále objavujú nové a nové informácie z “arktickej kampane” proti Rusku, ale o celosvetovom boji proti “frackingu”, ktorý je hlavne americkou doménou, veľmi nepočuť. Potom vzniká dojem, že nejde o ekológiu, ale len o boj voči konkrétnym štátom.“ – Ako kampanierka som naozaj rada, že ste si všimli, že sa výrazne angažujeme v arktickej kampani. Mýlite sa však v tom, že by táto kampaň bola zameraná proti Rusku resp. ruským pokusom o ťažbu ropy v Pečorskom mori. Táto kampaň je zameraná proti ťažbe ropy v Arktíde ako takej. Ak by ste si pozornejšie prezreli naše stránky, všimnete si, že sa veľmi intenzívne venujeme napríklad aj upozorňovaniu na aktivity spoločnosti Shell, ktorá je holandská a doteraz sa pokúšala ťažiť predovšetkým v americkej časti Arktídy.[4] O boji voči konkrétnym štátom teda nemôže byť ani reči. Ropná plošina Prirazlomaja je však prvá, ktorá by mala začať s produkciou arktickej ropy na mori vôbec, a preto posádka lode Arctic Sunrise protestovala na jeseň práve tam a nie niekde inde.

Dovolím si tiež nesúhlasiť s Vaším tvrdením, že fracking sa týka Slovenska intenzívnejšie ako ťažba ropy v Arktíde. Ako som už napísala vyššie, ťažba bridlicového plynu v súčasnosti Slovensko priamo neohrozuje. To sa však nedá povedať o Arktíde. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že to, čo sa deje v Arktíde, sa nás na Slovensku netýka, nie je to pravda. Arktída významným spôsobom ovplyvňuje a stabilizuje počasie na celej severnej pologuli – teda aj na Slovensku. Slovenskí vedci v poslednej dobe čoraz častejšie upozorňujú na to, že prepojenie extrémnosti počasia na Slovensku súvisí aj s tým, čo sa deje v Arktíde.[5]

V ďalšej časti Vášho textu sa zaoberáte priamo septembrovým protestom pri ropnej plošine Prirazlomnaya. Podľa Vás sa „diskusia vedie hlavne o trestnosti celej akcie, či bolo konanie aktivistov trestné alebo nie. Aktivisti však akékoľvek obvinenie z trestnej činnosti odmietajú ako “absurdné”, lebo vraj robili iba mierumilovný protest a nedopustili sa žiadneho násilia.“ – Toto tvrdenie je významnou dezinterpretáciou faktov. Organizácia Greenpeace sa nikdy v minulosti nepokúšala zbaviť zodpovednosti za svoje činy a nebolo tomu tak ani v prípade protestu v Pečorskom mori.[6] To, čo v tomto prípade považujeme za absurdné a neprimerané, sú konkrétne obvinenia, ktoré boli proti aktivistom vznesené – teda najprv pirátstvo a neskôr aj výtržníctvo, keďže ani v jednom prípade nebola naplnená skutková podstata. K prípadu sa vyjadrovalo množstvo právnych expertov z celého sveta,[7] a nedávno predbežne rozhodol v náš prospech aj Medzinárodný tribunál pre námorné právo so sídlom v Hamburgu (ITLOS).

Ďalej pokračujete špekuláciami o tom, aké dôsledky by mohlo mať ponechanie aktivistov na plošine a obviňujete organizáciu Greenpeace doslovne z „mohých násilných akcíí v minulosti.“ Greenpeace je nenásilná organizácia a nenásilie je jedným zo základným princípov jej fungovania. Vaše obvinenie považujem za obzvlášť závažné a trúfalé, najmä vzhľadom na to, že ako jediný dôkaz používate video, na ktorom do Greenpeace lode Arctic Sunrise vráža takmer desaťnásobne ťažšia loď Nisshin Maru.[8]

„Jednou z tradičných výhrad aktivistov v celej kauze je aj tvrdenie, že ich treba stíhať na slobode a nie vo väzbe. V prípade aktivistov Greenpeace by však stíhanie na slobode mohlo priniesť značné riziká pre efektivitu trestného stíhania. Ide totiž o ľudí, ktorí opakovane a vedome porušovali ruské zákony, prekračovali ruské štátne hranice a konali tak organizovane. Preto možno očakávať, že v prípade trestného stíhania na slobode by väčšina aktivistov Greenpeace ruské územie veľmi rýchlo opustila, hoci aj ilegálnou cestou.“ – Stíhanie aktivistov Greenpeace na slobode neprinesie žiadne riziká pre efektivitu trestného stíhania, čo medzičasom uznali už aj ruské orgány, keďže v tejto chvíli sú už všetci 30 členovia posádky prepustení z väzenia na kauciu. Navyše, posádka lode Arctic Sunrise ruské štátne hranice počas akcie v Pečorskom mori neprekračovala, loď sa nachádzala v exkluzívnej ekonomickej zóne, ktorá je súčasťou medzinárodných vôd. Taktiež neviem, na základe akých indícií ste dospeli k názoru, že v prípade trestného stíhania na slobode väčšina aktivistov ruské územie opustí – dokonca neváhate tvrdiť, že tak urobia „hoci aj ilegálnou cestou“. Rada by som Vám pripomenula, že všetci 30 členovia posádky prepustení na kauciu sa stále nachádzajú na území Ruskej federácie a rozhodne sa nechystajú Rusko ilegálne opustiť a vyhnúť sa tak prevzatiu zodpovednosti za svoje aktivity.

Vážený pán Fábry, som rada, že sledujete situáciu našej zadržanej posádky v Rusku a že Vám nielen ich osud, ale aj dodržiavanie ľudských práv všeobecne nie sú ľahostajné. Verím, že Vám moje riadky priniesli nové podnety na zamyslenie. Dovoľte mi na záver popriať Vám všetko dobré a veľa úspechov do Vášho osobného aj profesionálneho života!

S pozdravom,

Mária Horská

koordinátorka arktickej kampane, Greenpeace Slovensko